Havran

 

Aďa

 

Tak tmavý a pritom skvostný.

Tieň jeho krídel budí strach.

Cieľ má smrtonostne prostý,

ligot jeho očí je chladnejší jak ľad.

 

Tam, kde pach smrti visí vo vzduchu,

on je vždy niekde nablízku.

Pri náhrobku nádeje, keď ležíš v prachu

očakávaného rozsudku.

 

S časom letí život,

za životom kríva smrť,

sprevádza ju havraní škrekot,

a potom len dlhá, dlhá púť.

 

Sprievodca smrťou,

tichý pozorovateľ,

jeho pohľadu nik neunikol,

on vyriekol ortieľ.

 

Korunný svedok na poslednom súde,

tmavý tieň súkromia.

Nemá studu a naveky bude

symbolom posmrtného života.

 

Nad cintorínom duší bdie jeho oko,

strieborný šat odieva v splne.

V zákutiach svedomia budí bojkot,

štrajk voči spravodlivosti a vine.

 

Ponad hladinu nekonečného času,

vznáša sa na krídlach noci.

Jedným prináša strach, iným spásu,

ďalším slobodný a nespútaný pocit.